Hula /havajský tanec/ ako súčasť šamanizmu.

Hula /havajský tanec/ ako súčasť šamanizmu.
Napísala Mgr. Dáša Sabová

    Podľa dávnej legendy boh Maui vytiahol z mora „obrovskú rybu“. Tá sa pri vyťahovaní rozlomila na niekoľko častí a to sú dnešné Havajské ostrovy. Jeden z ostrovov nesie i jeho meno. Havajci majú veľa bohov a bohýň, o ktorých sa tradujú legendy. Snáď najviac ospevovaná je Pele – bohyňa ohňa a vulkánu. Pele raz poprosila svoju sestru Laku, bohyňu prírody a lásky, aby jej zatancovala. Pele sa jej tanec zapáčil a od tej chvíle sa Laka stala i bohyňou huly, t.j. havajského tanca. Laka to potom naučila tancovať dievčinu Hopoe. Povedala jej:“ všímaj si prírodu, ako sa správa, všímaj si vietor, rastliny, more, piesok, kvety, slnko, mesiac i dážď a skús ich napodobniť, skús sa s nimi zosúladiť“. Hopoe sa to naučila veľmi rada a tak začali ľudia tancovať hulu.

   Hula je jedinečný tanec. Nie je to len pohyb a naučené kroky. Sú to aj príbehy, história Havajcov, tradície, povesti a mýty vyjadrené tancom. Je to meditácia a spôsob transformácie vnútornej sily človeka. Je to iný spôsob pozerania sa na svet. Popritom, samozrejme, tanec vyjadruje život prírody a jej súvislostí. Príroda je s človekom veľmi úzko spätá a Havajci považujú ľudí a rastliny za súrodencov. Je to aj tanec energie, lásky, vyjadrenia pocitov a skrytých významov.

   V časoch, keď Havajci nemali písomné záznamy, podávali svoju históriu, legendy a mýty z pokolenia na pokolenie aj cez tanec hula. Bol to zároveň rituálny tanec, zasvätený bohom a bol to aj spôsob komunikácie s vyššími silami. Za pomoci tanca sprevádzaného piesňou - mele – prerozprávali poučné príbehy z dávnej histórie. To je starý štýl tanca – kahiko. Tradičné kahiko je fyzicky náročnejšie, má presné pohyby, pravidlá a kroky, ktoré sa nesmú meniť, aby sa príbeh zachoval tak, ako bol „napísaný“. Tým, ktorí by chceli kahiko meniť, hrozil dokonca trest smrti – tak to bolo prísne. Kahiko je tanec zasvätený bohom, komunikácii s nimi i oslave bohov. Bol tancovaný vo svätyniach. Nepredstavujme si nejaký kamenný chrám, zväčša to bola plošina pod holým nebom ohraničená drevenými stĺpmi alebo kameňmi s jednoduchým oltárom. Takto boli k svojim bohom bližšie, jednoduchšie sa ich dalo osloviť, žiadať, ďakovať. V týchto svätyniach bol presne dodržiavaný rituál príchodu a odchodu tanečníkov. Každé gesto v tanci má svoj význam, aj oblečenie je tomu prispôsobené – jednoduché, bez prehnaných ozdôb, dôležitý je obsah tanca. Kahiko sa tancuje bez hranej hudby, len vlastným spevom a s doprovodom bubnov ipu, ipu heke, pahu alebo puniu, prípadne chrastítka, paličky, kamene. Nástroje si spevák vyrábal sám z prírodných materiálov. Texty piesní, modlitieb alebo veršov museli byť povedané alebo prespievané bez chyby – inak to prinášalo smolu.

   Pod vplyvom západnej kultúry koncom 19-teho, začiatkom 20-teho storočia sa objavil nový typ tanca – auana. Tento štýl tanca hula je veľmi obľúbený medzi tanečníkmi na celom svete. Má voľnejšie pravidlá, je doprevádzaný spevom a hranou hudbou. Gitary a tzv. ukulele /v preklade skákajúca blcha/ sú súčasťou tejto hudby. Kroky a gestá k týmto tancom si každá škola môže prispôsobiť svojmu naturelu. Oblečenie k týmto tancom je trochu iné, voľnejšie a ozdobnejšie. Kým pri starých tancoch základom je sukňa pa´u u žien, zásterka malo u mužov z látky tapa a jednoduché ozdoby z papradia, prípadne plodov prírody, pri auanových kostýmoch sú povolené kvety všetkého druhu, dlhé šaty, ozdobné vence. Takisto však vyjadrujú príbehy, legendy, opisujú prírodu, krásy ostrova, ľudské radosti a trápenia. Auanové tance sú oku a uchu lahodiace, ale zase nemajú až takú silu a energiu kahikových tancov. Oba typy huly sú však krásne a tancujú sa dodnes.Auanu ľudia tancujú pre samotnú radosť z tanca. Kahiko sa tancuje ako posolstvo dávnych čias, ponaučenie. Je veľa skupín hula tanečníkov, ktorí sú zároveň sprostredkovateľmi i poslami kultúry Havajských ostrovov.

   Hulu tancujú na Havaji všetci – mladí, starí, deti, muži aj ženy. Čím starší tanečník, tým viac uznania sa mu dostáva. Tanečníci sú hybkí, obratní, bodrí a plní radosti zo života. Hula je jazyk srdca a srdce je vždy mladé. S hulou človek ani nevie zostarnúť. Slovo hula znamená prebudenie slnka, t. j. nájdenie toho pozitívneho, slnečného v nás a zobudiť to. Tancovať a žiť so slnečnou energiou, aby rozjasnila náš život. Prekladajú to aj ako rozpálenie vnútornej energie, prípadne “nevojdeš na nesprávnu cestu“. Je pre všetkých, stačí začať, zapojiť sa, vstúpiť na takúto cestu. Hula je krásna v tom, že máš okolo seba šťastných ľudí, zároveň s Tebou sú šťastní aj iní. Je to aj o kumulovaní pozitívnej energie, ktorá sa znásobuje počtom tanečníkov. Je úžasné a povzbudzujúce tancovať v spoločnosti rovnako naladených ľudí a tak túto energiu šíriť ďalej do svojho okolia. Človek sa veľakrát v živote ocitne v situácii, ktorá mu nie je príjemná, ale hula vie prelaďovať a potom sa nájde riešenie aj na nepriazeň.

   Hula je cesta nachádzania vnútornej sily – many. Je cestou nachádzania vnútorného pokoja a rovnováhy, je cestou omladenia, začiatok cesty vyliečenia. Je to cesta harmonizácie, práce s vlastnou energiou. Energia zeme a energia slnka sa stretávajú v tele tanečníka, prechádzajú ním, liečia, harmonizujú, otvárajú cesty, odblokovávajú, prečisťujú. Tanečník podporuje tento proces pohybmi a postavením. Hula sa tancuje naboso, aby sme boli dokonale prepojení so zemou a umocňovali životnú silu a stabilitu. Kolená sú ohnuté a rovnomerne rozkladajú hmotnosť tela, umožňujú plavné pohyby bedrám. Tieto pohyby bedier dovoľujú zas energii plynúť slobodne a harmonicky telom, čo má za následok emocionálnu rovnováhu. Ruky tanečníka často smerujú k nebu a naberajú energiu zhora a zároveň „rozprávajú“ príbeh, ktorý prináša poučenie, životnú múdrosť, silu i riešenie. Rytmus, hudba a piesne majú takisto svoj podiel na celkovej harmonizácii, môžu byť modlidbou alebo meditáciou. Sú aj špeciálne mužské a ženské tance. Mužské tance sú rýchlejšie a ostrejšie, ženy tancujú plavnejšie, s gráciou, akoby sa vznášali na vlnách mora, akoby kopírovali pohyby jemného vánku, tropického havajského dažďa, púčiky kvetov, ktoré sú jemné a silné zároveň. Je to aj terapeutický tanec, ktorý je podporovaný filozofiou ALOHA. Odrážajú sa v ňom všetky princípy havajského učenia huna a človek tancujúci hulu je zrazu šťastnejší, veselší, zdravší a pozitívne naladený.

   Kto začne tancovať hulu, už nemôže prestať. Hula je meditácia, osvieženie, relaxácia, práca s energiou. Je to krása umocnená myšlienkou životných múdrostí, je to vzájomné pôsobenie človeka so samým sebou, spôsob poznávania. Vedie na cesty nepoznané. Vždy je to o histórii, o príbehoch, prejavoch citov, lásky k rodnej zemi, prírode, ľuďom a všetkému živému. Havajci hovoria: tancuj hula a múdrosť Ťa neopustí, nenechá.

   Každý tanec má svoju myšlienku, aj skrytý význam. Má svoj motív a častokrát vyjadruje len malú časť mýtickej histórie Havaja. Vždy ale prináša silu, riešenie, energetické posolstvo, ponaučenie alebo len radosť zo života. Máme tanec zmeny, tanec plnenia prianí, tanec radosti, transformácie smútku, veľa tancov je o láske, o jej hľadaní, naplnení, o útrapách v mene lásky. Aloha – láska – je prítomná v každom tanci, v každom kroku, je to základná filozofia havajcov.

   Hulu môže tancovať každý, nezáleží na veku, na farbe pleti, na náboženskom vyznaní. Je obľúbená na celom svete a už sa dostala aj k nám, na Slovensko. Zisťujeme, že havajská kultúra je nám blízka a tešíme sa z toho. Tak ako havajci, ozdobujeme sa kvetinovými vencami okolo krku – lei, venčekom na hlave, ozdobami okolo zápästí na rukách a členkov na nohách. Len nemáme to tropické havajské počasie, v ktorom všetko prekvitá, bujne rastie po celý rok, aby sme mohli používať u nich rozšírený živý materiál, napríklad obľúbené orchidey. Ozdoby bývajú najčastejšie vyrobené z kvetov, z listov /hlavne paprade/, z plodov, ale aj z mušličiek.

   Lei, poskladané z veľkého počtu kvetiniek alebo inej súčasti, symbolizuje spojenie. Tak ako sa spájajú skupiny ľudí s rovnakým záujmom, tak ako sa spájajú priatelia a rodiny – ohana, tak ako sa spájajú ľudia s prírodou, tak sa spája lei do jedného nádherného celku, ktorý ide rovnakým smerom, s rovnakým naladením. Bez tých drobných súčastí by nebol celok. Každý člen, každá časť je dôležitá a krásna. Aj tanečníci hula sú jedna ohana - rodina, jeden veniec vzájomne spojených duší plných aloha – lásky, tolerancie, znášanlivosti, mieru. Takisto aj život má byť plný aloha a tanec hula nás k tomuto cieľu posúva veľmi príjemným spôsobom. Ani si to neuvedomujeme a sme tam, kde je dobre, kde naše duše spievajú a radostne zdieľajú život. ALOHA